Koncepcia presnosti strojov
Presnos? spracovania sa pou?¨ªva hlavne na stupe¨¾ v?roby v?robku a presnos? spracovania a chyba spracovania s¨² pojmy pou?¨ªvan¨¦ na hodnotenie geometrick?ch parametrov spracovan¨¦ho povrchu. Presnos? strojov sa meria pod?a stup¨¾a tolerancie a ?¨ªm men?ia je hodnota stup¨¾a, t?m vy??ia je presnos?; Chyba spracovania sa vyjadruje ?¨ªselne a ?¨ªm v???ia je hodnota, t?m v???ia je chyba. Vysok¨¢ presnos? strojov znamen¨¢ mal¨¦ chyby strojov a naopak.
S¨² tu celkovo 20 ¨²rovn¨ª tolerancie od IT01, IT0, IT1, IT2, IT3 do IT18. Medzi nimi IT01 predstavuje najvy??iu strojov¨² presnos? ?asti, IT18 predstavuje najni??iu strojov¨² presnos? ?asti a vo v?eobecnosti IT7 a IT8 maj¨² stredn¨² strojov¨² presnos?.
Skuto?n¨¦ parametre z¨ªskan¨¦ ak¨¢ko?vek met¨®dou spracovania nebud¨² absol¨²tne presn¨¦. Z h?adiska funkcie ?asti sa pova?uje za zabezpe?enie presnosti spracovania, pokia? je chyba spracovania v rozsahu tolerancie po?adovanom v?kresom ?asti.
Kvalita stroja z¨¢vis¨ª od kvality strojov¨¦ho zariadenia ?ast¨ª a kvality mont¨¢?e stroja. Kvalita strojov¨¦ho zariadenia ?ast¨ª zah?¨¾a dve hlavn¨¦ ?asti: presnos? strojov¨¦ho zariadenia a kvalitu povrchu.
Presnos? mechanick¨¦ho strojov¨¦ho zariadenia sa vz?ahuje na mieru, do akej skuto?n¨¦ geometrick¨¦ parametre (ve?kos?, tvar a poloha) strojovej ?asti zodpovedaj¨² ide¨¢lnym geometrick?m parametrom. Rozdiel medzi nimi sa naz?va strojov¨¢ chyba. Ve?kos? chyby strojov odr¨¢?a ¨²rove¨¾ presnosti strojov. ?¨ªm v???ia je chyba, t?m ni??ia je presnos? strojov a t?m men?ia je chyba, t?m vy??ia je presnos? strojov.
Met¨®da ¨²pravy
(1) ?prava procesn¨¦ho syst¨¦mu
(2) Zn¨ª?i? chyby strojov?ch n¨¢strojov
(3) Zn¨ª?i? chyby prenosu v prenosovom re?azci
(4) Reduce tool wear
(5) Zn¨ª?i? tlak a deform¨¢ciu procesn¨¦ho syst¨¦mu
(6) Zn¨ª?i? tepeln¨² deform¨¢ciu v procesnom syst¨¦me
(7) Zn¨ª?i? rezidu¨¢lny stres
D?vody vplyvu
(1) Chyba spracovania z¨¢sady
Chyba v z¨¢sade spracovania sa t?ka chyby vytvorenej pou?it¨ªm pribli?n?ch profilov ?epe?a alebo pribli?n?ch prenosov?ch vz?ahov na spracovanie. Pri strojovan¨ª nit¨ª, v?strojov a komplexn?ch povrchov sa ?asto vyskytuj¨² chyby v z¨¢sade spracovania.
Pri spracovan¨ª sa pribli?n¨¦ spracovanie vo v?eobecnosti pou?¨ªva na zlep?enie produktivity a hospod¨¢rstva v predpoklade, ?e teoretick¨¢ chyba m??e sp?¨¾a? po?iadavky presnosti spracovania.
(2) Chyba ¨²pravy
Chyba nastavenia strojov¨¦ho n¨¢stroja sa t?ka chyby sp?sobenej nespr¨¢vnou nastaven¨ªm.
5. Met¨®da merania
Presnos? strojov prij¨ªma r?zne met¨®dy merania pod?a r?znych obsahov a po?iadaviek na presnos? strojov. Vo v?eobecnosti existuje nieko?ko druhov met¨®d:
(1) V z¨¢vislosti od toho, ?i je meran? parameter priamo meran? alebo nie, mo?no ho rozdeli? na priame meranie a nepriame meranie.
Direct measurement: directly measuring the measured parameter to obtain the measured size. Napr¨ªklad meranie kaliperom alebo porovn¨¢vac¨ªm zariaden¨ªm.
Nepriame meranie: meranie geometrick?ch parametrov s¨²visiacich s meranou ve?kos?ou a z¨ªskanie meranej ve?kosti prostredn¨ªctvom v?po?tu.
Priame meranie je o?ividne intuit¨ªvnej?ie, pri?om nepriame meranie je ?a??ie. Vo v?eobecnosti sa mus¨ª pou?¨ªva? nepriame meranie, ak meran¨¢ ve?kos? alebo priame meranie nem??u sp?¨¾a? po?iadavky na presnos?.
(2) V z¨¢vislosti od toho, ?i ?itate?n¨¢ hodnota meracieho n¨¢stroja priamo predstavuje hodnotu meranej ve?kosti, m??e sa rozdeli? na absol¨²tne meranie a relat¨ªvne meranie.
Absol¨²tne meranie: ?¨ªtacia hodnota priamo predstavuje ve?kos? meran¨¦ho rozmeru meran¨¦ho vernierov?m kalibrom.
Relat¨ªvne meranie: ?¨ªtacia hodnota predstavuje iba odch?lku nameranej ve?kosti v porovnan¨ª so ?tandardn?m mno?stvom. Ak sa mera priemer ?achtu porovn¨¢vac¨ªm zariaden¨ªm, je potrebn¨¦ najprv nastavi? nulov¨² polohu n¨¢stroja merac¨ªm blokom a potom mera?. Meran¨¢ hodnota je rozdiel medzi priemerom bo?n¨¦ho ?achtu a ve?kos?ou meracieho bloku, ktor? sa naz?va relat¨ªvnym meran¨ªm. Vo v?eobecnosti je relat¨ªvna presnos? merania vy??ia, ale meranie je komplikovanej?ie.
(3) V z¨¢vislosti od toho, ?i je meran? povrch v styku s meracou hlavou meracieho pr¨ªstroja, mo?no ho rozdeli? na meranie kontaktu a na meranie bez kontaktu.
Meranie kontaktu: Meracia sila existuje, ke? je meracia hlava v kontakte s kontaktn?m povrchom a m¨¢ mechanick? ¨²?inok. Ak sa meraj¨² ?asti mikrometrom.
Nekontaktn¨¦ meranie: Meracia hlava nedoch¨¢dza do styku s povrchom nameranej ?asti a meranie bez kontaktu m??e zabr¨¢ni? vplyvu meracej sily na v?sledky merania. Napr¨ªklad pou?itie met¨®dy projekcie, met¨®dy ru?enia svetelnej vlny na meranie at?.
(4) Pod?a po?tu parametrov meran?ch naraz sa m??e rozdeli? na jednotn¨¦ meranie a komplexn¨¦ meranie.
Jednotn¨¦ meranie: merajte ka?d? parameter testovanej ?asti oddelene.
Komplexn¨¦ meranie: meranie komplexn?ch ukazovate?ov, ktor¨¦ odr¨¢?aj¨² pr¨ªslu?n¨¦ parametre ?ast¨ª. Pri meran¨ª nit¨ª s n¨¢strojov?m mikroskopom mo?no samostatne mera? skuto?n? priemer hr¨²bky, chybu polouhla profilu a kumulat¨ªvnu chybu hr¨²bky nity.
Komplexn¨¦ meranie m¨¢ vo v?eobecnosti vysok¨² ¨²?innos? a je spo?ahlivej?ie pri zabezpe?ovan¨ª v?mennosti ?ast¨ª a be?ne sa pou?¨ªva na kontrolu dokon?en?ch ?ast¨ª. Jednotn¨¦ meranie m??e ur?i? chybu ka?d¨¦ho parametra samostatne a vo v?eobecnosti sa pou?¨ªva na anal?zu procesu, kontrolu procesu a meranie ?pecifikovan?ch parametrov.
(5) According to the role of measurement in the machining process, it can be divided into active measurement and passive measurement.
Akt¨ªvne meranie: Pracovn? diel sa mera po?as strojov¨¦ho procesu a v?sledky sa priamo pou?¨ªvaj¨² na kontrolu strojov¨¦ho procesu ?asti, ?¨ªm sa v?asne zabra¨¾uje v?robe odpadov?ch v?robkov.
pas¨ªvne meranie: meranie vykonan¨¦ po strojovan¨ª diela. Tento typ merania m??e ur?i? len to, ?i s¨² spracovan¨¦ ?asti kvalifikovan¨¦ a obmedzuje sa na odha?ovanie a odstra¨¾ovanie odpadov?ch v?robkov.
(6) V z¨¢vislosti od stavu testovanej ?asti po?as procesu merania sa m??e rozdeli? na statick¨¦ meranie a dynamick¨¦ meranie.
Statick¨¦ meranie: meranie relat¨ªvnej tichosti. Merajte priemer mikrometrom.
Dynamick¨¦ meranie: Po?as merania sa meran¨¢ plocha pohybuje vo vz?ahu k simulovan¨¦mu pracovn¨¦mu stavu meranej hlavy.
Met¨®da dynamick¨¦ho merania m??e odr¨¢?a? situ¨¢ciu ?ast¨ª pribli?uj¨²cich sa stavu pou?¨ªvania, ?o je v?vojov? smer meracej technol¨®gie.