51³Ô¹Ï

Dobr? de¨¾! Vitajte na webovej str¨¢nke spolo?nosti EMAR!
S¨²streden¨¦ na strojov¨¦ ?asti CNC, kovov¨¦ pe?iatkov¨¦ ?asti a spracovanie a v?robu listov?ch kovov viac ako 16 rokov
Nemecko a Japonsko vysokopresn¨¦ v?robn¨¦ a sk¨²?obn¨¦ zariadenia zabezpe?uj¨², aby presnos? kovov?ch ?ast¨ª dosiahla toleranciu 0,003 a vysok¨² kvalitu.
po?tov¨¢ schr¨¢nka£º
Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov
Va?a poloha: home > ²õ±è°ù¨¢±¹²â > Dynamika priemyslu > Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov

?as uvo?nenia£º2024-06-04     Po?et n¨¢zorov :


Spracovanie listov?ch kovov je komplexn? chladn? spracovate?sk? proces pre kovov¨¦ listy (zvy?ajne pod 6 mm), vr¨¢tane rezania, bodkovania, naklonia, zv¨¢rania, riveting, tvarovania tvaru a povrchov¨¦ho spracovania. Jeho v?znamnou ?rtou je, ?e hr¨²bka tej istej ?asti je konzistentn¨¢.

Met¨®da spracovania listov?ch kovov: Spracovanie listov?ch kovov bez tvaru: Proces spracovania listov?ch kovov prostredn¨ªctvom zariaden¨ª, ako s¨² ?¨ªseln¨¦ vpichovanie, rezanie laserov, reza?n¨¦ stroje, brzdov¨¦ stroje, rievacie stroje at?. V?eobecne sa pou?¨ªva na v?robu vzoriek alebo v?robu mal?ch ?ar?¨ª s vysok?mi n¨¢kladmi. Kr¨¢tky cyklus spracovania a r?chla reakcia. Spracovanie moldov: Na spracovanie kovov?ch listov sa vo v?eobecnosti rezaj¨² moldy a formuj¨² moldy, ktor¨¦ sa pou?¨ªvaj¨² najm? na masov¨² v?robu s ni??¨ªmi n¨¢kladmi. Po?iato?n¨¦ n¨¢klady na molovanie s¨² vysok¨¦ a kvalita ?ast¨ª je zaru?en¨¢. Cyklus pred?asn¨¦ho spracovania je dlh? a n¨¢klady na tvar s¨² vysok¨¦. Proces spracovania listov?ch kovov: rezanie: ?¨ªseln¨¦ bodnutie, rezanie laserov, rezanie strojov

Formovanie ¨C ohnutie, ?ahanie, bodnutie: ohnutie strojov, bodnutie strojov at?.

Ostatn¨¦ spracovanie: riveting, tapping at?.

zv¨¢ranie: met¨®da spojenia kovov?ch listov

Oprava povrchu: spraying pr¨¢?ku, elektroplating, dr?tov? v?kres, tla? obrazovky at?.

Technol¨®gia spracovania listov?ch kovov ¨C Hlavn¨¦ met¨®dy rezania pre listov¨¦ kovy zah?¨¾aj¨² ?¨ªseln¨¦ bodkovanie, rezanie laserov, rezanie strojov a rezanie tvaru. CNC je v s¨²?asnosti be?ne pou?¨ªvan¨¢ met¨®da a rezanie laserov sa pou?¨ªva preva?ne v ?t¨¢diu odberu vzoriek (alebo m??e tie? spracova? kovov¨¦ ?asti z nehrdzavej¨²cej ocele) s vysok?mi spracovate?sk?mi n¨¢kladmi.

?alej budeme predov?etk?m zav¨¢dza? rezanie listov?ch kovov pomocou ?¨ªseln¨¦ho bodnutia

?¨ªseln¨¦ bodnutie, tie? zn¨¢me ako bodovacie zariadenie CNC na koliesku, sa m??e pou?i? na rezanie, bodnutie, ?ahanie dier, valcovanie rebier, bodovacie slepy at?. Jeho presnos? strojov m??e dosiahnu? +/-0,1 mm.

Hr¨²bka strojov?ch listov?ch kovov CNC je:

Platne valcovan¨¦ za studena a valcovan¨¦ za tepla 4,0 mm

hlin¨ªkov¨¢ doska 5,0 mm

?katu?a z nehrdzavej¨²cej ocele 2,0 mm

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic1)

Existuje po?iadavka minim¨¢lnej ve?kosti na ¨²der. Minim¨¢lna ve?kos? bodnutia s¨²vis¨ª s tvarom diery, mechanick?mi vlastnos?ami materi¨¢lu a hr¨²bkou materi¨¢lu. (Ako sa uv¨¢dza na ni??ie uvedenom obr¨¢zku) Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic2)

2) Rozmedzenie a vzdialenos? hrany tlakov?ch dier. Ak minim¨¢lna vzdialenos? medzi bodnou hranou ?asti a vonkaj?ou hranou ?asti nie je rovnobe?n¨¢ s vonkaj?ou hranou ?asti, minim¨¢lna vzdialenos? by nemala by? men?ia ako hr¨²bka materi¨¢lu t; Ak je paraleln¨¢, nemala by by? ni??ia ako 1,5 t. (Ako sa uv¨¢dza na ni??ie uvedenom obr¨¢zku)

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic3)

(3) Pri roztiahnut¨ª dier je minim¨¢lna vzdialenos? medzi roztiahnutou dierou a okrajom 3T, minim¨¢lna vzdialenos? medzi dvoma roztiahnut?mi dierami 6T a minim¨¢lna bezpe?n¨¢ vzdialenos? medzi roztiahnutou dierou a ohnivou hranou (vn¨²tri) 3T+R (T je hr¨²bka kovov¨¦ho listu, R je ohniv¨¢ fil¨¦ta)

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic4)

(4) Pri bodan¨ª dier v roztiahnut?ch a zaklenut?ch ?astiach a hlboko ?ahan?ch ?astiach by sa mala zachova? ur?it¨¢ vzdialenos? medzi stenou diery a priamym stenom. (Ako sa uv¨¢dza na ni??ie uvedenom obr¨¢zku)

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic5)

Technol¨®gia spracovania listov?ch kovov ¨C Formovanie listov?ch kovov zah?¨¾a hlavne ohnutie a ?¨ªrenie listov?ch kovov.

1. Oblenie listov¨¦ho kovu 1.1 Oblenie listov¨¦ho kovu pou?¨ªva hlavne oblen¨¦ stroje.

presnos? strojov¨¦ho zariadenia na zlo?enie;

´³±ð»å²Ô´Ç°ì°ù¨¢³Ù:+/-0,1³¾³¾

Polovicov¨¦ pletenie:+/-0,2 mm

Pre 20 % z?avu:+/-0,3 mm

Z¨¢kladnou z¨¢sadou postupu pos¨²vania je pos¨²va? sa z vn¨²torn¨¦ho vonku a z mal¨¦ho na ve?k¨¦ho. Najprv by sa mali pos¨²va? osobitn¨¦ tvary a predch¨¢dzaj¨²ci proces by nemal ovplyvni? alebo zasahova? do n¨¢sledn?ch procesov po tvorbe.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic6)

1.3 ?ast¨¦ tvary ohybn¨¦ho n??:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic7)

?ast¨¦ tvary V-groove:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic8)

1.4 Minim¨¢lny polomer ohnutia ohnut?ch ?ast¨ª:

Ke? je materi¨¢l zaklenut?, vonkaj?ia vrstva sa roztiahne a vn¨²torn¨¢ vrstva sa stla?¨ª v zaokr¨²hlenej oblasti. Ak je hr¨²bka materi¨¢lu kon?tantn¨¢, ?¨ªm men?ia je vn¨²torn¨¢ r, t?m z¨¢va?nej?ie je nap?tie a kompresia materi¨¢lu; Ke? ?ahov? nap?tie vonkaj?ieho zaokr¨²hlen¨¦ho rohu prekro?¨ª kone?n¨² silu materi¨¢lu, vznikn¨² zlomeniny a zlomeniny. Preto by sa ?truktur¨¢lna kon?trukcia zaklen?ch ?ast¨ª mala vyhn¨²? pr¨ªli? mal¨¦mu okr¨²hlemu okr¨²hlemu okr¨²hlemu okr¨²hlemu okr¨²hlemu okr¨²hlemu okr¨²hu. Minim¨¢lny okraj ohybu be?ne pou?¨ªvan?ch materi¨¢lov v spolo?nosti je uveden? v tabu?ke ni??ie.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic9)

Minim¨¢lna tabu?ka polomeru ohnutia pre ohnut¨¦ ?asti:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic10)

Obr¨¢zok ohybu sa vz?ahuje na vn¨²torn? obr¨¢zok ohybnej ?asti a t je hr¨²bka steny materi¨¢lu.

V??ka priameho okraja uhnutej ?asti je 1,5:

Vo v?eobecnosti by minim¨¢lna v??ka rovn¨¦ho okraja nemala by? pr¨ªli? mal¨¢ a po?iadavka minim¨¢lnej v??ky je: h>2t

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic11)

Ak sa vy?aduje v??ka rovnej hrany h2t ohnutej ?asti, najprv zv??te v??ku ohnutej hrany a potom ju spracovajte na po?adovan¨² ve?kos? po ohnut¨ª; Alebo po spracovan¨ª ploch?ch ?kvrnov v z¨®ne deform¨¢cie ohybu vykonajte ohyb.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic12)

1.6 Minim¨¢lna v??ka ohybu priameho okraja s okrajov?m uhlom na zakrivenom okraji:

Ak je zakriven¨¢ ?as? s sklenenou hranou zaklen¨¢, minim¨¢lna v??ka strany je: h=(2-4) t> 3mm

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic13)

1.7 Rozmedzenie okrajov dier na zaklen?ch ?astiach:

vzdialenos? okraja diery: Najprv zadajte dieru a potom ju zaklopte. Poloha diery by mala by? mimo z¨®ny deform¨¢cie ohybu, aby sa zabr¨¢nilo deform¨¢cii diery po?as ohybu. V tabu?ke sa uv¨¢dza vzdialenos? od steny diery k kriven¨¦mu okraju.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic14)

1.8 Prerez procesu na miestne ohyby:

Ohybn¨¢ ?iara ohybnej ?asti by sa mala vyhn¨²? n¨¢hlej zmene ve?kosti. Pri miestnom ohynut¨ª ur?it¨¦ho segmentu okraja, aby sa zabr¨¢nilo koncentr¨¢cii stresu a krakovaniu v ostr?ch rohoch, mo?no ohynut¨² krivku presun¨²? ur?it¨² vzdialenos?, aby sa neodkladn¨¢ zmena ve?kosti (obr¨¢zok a), alebo aby sa otvorila priehrada procesu (obr¨¢zok b), alebo aby sa mohla bodn¨²? priehrada procesu (obr¨¢zok c). venujte pozornos? po?iadavk¨¢m na ve?kos? v diagrame: SR; ?¨ªrka prev¨¢dzkov?ch intervalov kt; H?bka prev¨¢dzkov?ch intervalov Lt+R+k/2.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic15)

1.9 Obli?ovacie okraje s n¨¢pojov?mi okrajmi by sa mali vyhn¨²? deform¨¢ci¨¢m:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic16)

1.10 Kon?truk?n¨¦ po?iadavky na plochy z kovov?ch listov (m?tve okraje):

D??ka mrtvej hrany plechov?ch kovov?ch pl¨¢tov s¨²vis¨ª s hr¨²bkou materi¨¢lu. Ako sa uv¨¢dza na nasleduj¨²com obr¨¢zku, minim¨¢lna d??ka m?tveho okraja je vo v?eobecnosti L3,5t+R.

Medzi nimi je t hr¨²bka materi¨¢lnej steny a R je minim¨¢lny vn¨²torn? polomer ohnutia predch¨¢dzaj¨²ceho procesu (ako sa uv¨¢dza vpravo na obr¨¢zku ni??ie) pred zabit¨ªm okraja.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic17)

1.11 Pridan¨¦ otvory na umiestnenie procesu:

Aby sa zabezpe?ilo presn¨¦ umiestnenie pr¨¢zdneho priestoru v tvare a zabr¨¢nilo sa odch?leniu pr¨¢zdneho priestoru po?as ohynutia, po?as kon?trukcie by sa mali vopred prida? procesn¨¦ polohovacie diery, ako sa uv¨¢dza na nasleduj¨²com obr¨¢zku. Najm? v pr¨ªpade ?ast¨ª, ktor¨¦ boli viackr¨¢t zaklen¨¦, sa procesn¨¦ diery musia pou?i? ako referen?n¨¦ polo?enie na zn¨ª?enie kumulat¨ªvnych chyb a zabezpe?enie kvality v?robku.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic18)

Pri ozna?ovan¨ª rozmerov zaklen?ch ?ast¨ª by sa mala zv¨¢?i? spracovate?nos?:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic19)

Ako sa uv¨¢dza na vy??ie uvedenom obr¨¢zku, a) prv? ¨²der a potom ohyb, je jednoduch¨¦ zabezpe?i? presnos? rozmeru L a spracovanie je vhodn¨¦. b) Ak je po?iadavka na presnos? pre rozmer L vysok¨¢, je potrebn¨¦ najprv zaklen¨²? a potom spracova? dieru, ktor¨¢ je problematick¨¢ pri spracovan¨ª.

Existuje mnoho faktorov, ktor¨¦ ovplyv¨¾uj¨² sp?tn¨² v?zbu zaklen?ch ?ast¨ª vr¨¢tane mechanick?ch vlastnost¨ª materi¨¢lu, hr¨²bky steny, polomeru zaklenutia a pozit¨ªvneho tlaku po?as zaklenutia. ?¨ªm v???¨ª je pomer vn¨²torn¨¦ho polomeru ohnutej ?asti k hr¨²bke tabu?ky, t?m v???¨ª je n¨¢vrat. V?robcovia sa v s¨²?asnosti predov?etk?m pri navrhovan¨ª tvaru vyh?baj¨² met¨®de potl¨¢?ania n¨¢vratu z kon?truk?n¨¦ho h?adiska, ako je napr¨ªklad n¨¢vrat zaklen?ch ?ast¨ª. Z¨¢rove¨¾ zlep?enie ur?it?ch kon?trukci¨ª v kon?trukcii m??e zn¨ª?i? uhol sp?tnej v?zby, ako sa uv¨¢dza v nasleduj¨²com obr¨¢zku: tla?enie posilnen?ch rebier v ohnivej oblasti m??e nielen zv??i? pevnos? pracovn¨¦ho diela, ale tie? pom?c? potla?i? sp?tn¨² v?zbu.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic20)

2) Tkanie listov?ch kovov Tkanie listov?ch kovov sa uskuto?¨¾uje hlavne CNC alebo konven?n?m ¨²derom, ktor¨¦ si vy?aduj¨² r?zne ?ahov¨¦ ¨²dery alebo tvary.

Forma roztiahnutej ?asti by mala by? ?o najjednoduch?ia a symetrick¨¢ a mala by sa formova? v jednom roztiahnut¨ª ?o najviac.

?asti, ktor¨¦ si vy?aduj¨² viacer¨¦ roz?ahy, by mali umo?ni? mo?n¨¦ povrchov¨¦ znaky po?as procesu roz?ahu.

Na predpoklade zabezpe?enia po?iadaviek na mont¨¢? by sa malo umo?ni? roztiahnu? bo?n¨¦ steny ur?it ?m sklonom.

2.1 Po?iadavky na polomer fil¨¦ty medzi dnom roztiahnutej ?asti a rovnou stenou:

Ako sa uv¨¢dza na obr¨¢zku ni??i e, polomer fil¨¦ty medzi dnom roztiahnutej ?asti a rovnou stenou by mal by? v???¨ª ako hr¨²bka tabu?ky, t. j. r1t. Aby sa proces roztiahnutia dosiahol hladnej?¨ª, v?eobecne sa prijme r1=(3-5) t a maxim¨¢lny polomer fil¨¦ty by mal by? menej alebo rovn? 8-n¨¢sobku hr¨²bky tabu?ky, ?o je r18t.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic21)

2.2 Obr¨¢zok zaokr¨²hlenia medzi br¨¢nou a stenou roztiahnutej ?asti

Polmer fil¨¦ty medzi flangom a stenou roztiahnutej ?asti by mal by? v???¨ª ako dvakr¨¢t hr¨²bka tabu?ky, t. j. r22t. Aby sa proces roztiahnutia zvy?ajne dosiahol hladnej?¨ª, vznikne r2=(5-10) t a maxim¨¢lny polomer flange by mal by? menej alebo rovn? 8-n¨¢sobku hr¨²bky tabu?ky, t. j. r28t. (Pozri uveden¨¦ ?¨ªslo)

2.3 Priemer vn¨²tornej dutiny kruhov?ch roztiahnut?ch ?ast¨ª

Vn¨²torn? priemer kruhov¨¦ho ?ahov¨¦ho kusu sa m¨¢ vzia? ako D d+10t, aby sa tlakov¨¢ tabu?ka po?as ?ahovania pevne tla?ila bez mraknutia. (Pozri uveden¨¦ ?¨ªslo)

2.4 Obr¨¢zok zaokr¨²hlenia medzi ved?aj?¨ªmi stenami pravouhl?ch roztiahnut?ch ?ast¨ª

Polmer fil¨¦ty medzi ved?aj?¨ªmi stenami obd??nikov¨¦ho roztiahnut¨¦ho kusu by sa mal vzia? ako r3 3t. Aby sa zn¨ª?il po?et roztiahnut¨ª, r3 H/5 by sa mal vzia? ?o najviac, aby sa mohol vytiahnu? jednorazovo.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic22)

Po?iadavky na rozmern? vz?ah medzi v??kou a priemerom 2,5 okr¨²hlej ?asti bez prie?ahu po?as jednorazov¨¦ho tvorby

Pri tvorbe okr¨²hlej ?asti bez prie?ahu v jednom pohybe by mal by? pomer v??ky H k priemeru d men?¨ª alebo rovn? 0,4, t. j. H/d 0,4, ako sa uv¨¢dza na nasleduj¨²com obr¨¢zku.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic23)

2.6 Vari¨¢cia hr¨²bky roztiahnut¨¦ho materi¨¢lu:

Hr¨²bka roztiahnut¨¦ho materi¨¢lu sa men¨ª v d?sledku r?znych ¨²rovn¨ª nap?tia, ktor¨¦ sa uplat¨¾uj¨² na ka?d¨² ?as?. Vo v?eobecnosti sa p?vodn¨¢ hr¨²bka udr?iava v strede dna, materi¨¢l v zaokr¨²hlen?ch rohoch dna sa stane tenk?¨ª, materi¨¢l v bl¨ªzkosti flange na vrchu sa stane hr¨²b?¨ªm a materi¨¢l okolo zaokr¨²hlen?ch rohov pravouhl¨¦ho roztiahnutej ?asti sa stane hr¨²b?¨ªm.

2.7 Met¨®da ozna?ovania rozmerov v?robku roztiahnut?ch ?ast¨ª

Pri navrhovan¨ª v?robkov na ?ahu by sa mali jasne uvies? rozmery na kresle v?robku, aby sa zabezpe?ilo zaru?enie vonkaj?¨ªch aj vn¨²torn?ch rozmerov a vn¨²torn?ch a vonkaj?¨ªch rozmerov nemo?no ozna?i? s¨²?asne.

2.8 Met¨®da zaznamen¨¢vania rozmern?ch toleranci¨ª roztiahnut?ch ?ast¨ª

Vn¨²torn? polomer konk¨¢vneho konvexn¨¦ho uhla roztiahnutej ?asti a tolerancia v??ky rozmeru cylindrickej roztiahnutej ?asti vytvorenej v jednom pohybe s¨² dvojstrann¨¦ symetrick¨¦ odch?lky s odch?lkou polovice absol¨²tnej hodnoty presnej tolerancie vn¨²tro?t¨¢tnej normy (GB) ¨²rovne 16 a s¨² ?¨ªslovan¨¦.

3. Ostatn¨¦ tvorby plechov?ch kovov: posilnenie rebier - Tla?enie rebier na rovn¨¦ kovov¨¦ ?asti pom¨¢ha zv??i? ?truktur¨¢lnu rigiditu.

Louvers ¨C Louvers sa be?ne pou?¨ªvaj¨² na r?znych n¨¢dob¨¢ch alebo n¨¢dob¨¢ch na zabezpe?enie ventil¨¢cie a rozpt?lenia tepla.

F?anka diery (prie?ahov¨¢ diera) ¨C pou?¨ªvan¨¢ na strojov¨¦ nity alebo zv??enie pevnosti otvorenia diery.

3.1 Posilnenie:

Posilnenie ?trukt¨²ry a v?beru ve?kosti

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic24)

Maxim¨¢lne rozmery konvexn¨¦ho priestoru a konvexnej vzdialenosti okraja sa vyber¨² pod?a ni??ie uvedenej tabu?ky.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic25)

3.2 Louvers

Met¨®dou tvorby slep¨ªn je otvori? materi¨¢l jedn?m okrajom konvexn¨¦ho tvaru, zatia? ?o zvy?n¨¦ ?asti konvexn¨¦ho tvaru sa s¨²?asne roztiahnu a deformuj¨² materi¨¢l a tvoria neobmedzen? tvar s otvoren¨ªm jednej strany.

Typick¨¢ ?trukt¨²ra farby je zobrazen¨¢ na nasleduj¨²com obr¨¢zku:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic26)

Po?iadavka na vy??iu ve?kos?: a4t; b6t£»h5t£»L24t£»r0.5t¡£

3.3 Plynovanie dier (prie?ahov¨¦ diery)

Existuj¨² mnoh¨¦ formy otvorenia, a be?n?m je strojova? vn¨²torn¨² otvorenie otvorenia vl¨¢kien.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic27)Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic28)

Technol¨®gia spracovania listov?ch kovov ¨C riedenie in?ch spracovan?ch listov?ch kovov?ch pr¨ªslu?enstiev, ako s¨² riedkov¨¦ orechy, riedkov¨¦ kryty, riedkov¨¦ pr¨ªru?n¨¦ st?pce at?. Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic29)

2. Vkladanie vl¨¢knen?ch dier na kovov¨¦ listy.

Hr¨²bka kovov?ch listov t< O 1.5 hodine, pou?ite obr¨¢ten? tep. Ke? je hr¨²bka kovov¨¦ho listu t1,5, m??e sa pou?i? priame pri?ahovanie.

Technol¨®gia spracovania listov?ch kovov ¨C Pri zv¨¢ran¨ª pri kon?trukcii zv¨¢rac¨ªch kon?trukci¨ª listov?ch kovov by sa mala implementova? s cie?om ?symetricky nastavi? zv¨¢rania a zv¨¢racie body a zabr¨¢ni? prierezu, agreg¨¢cii a prekr?vaniu. Sekund¨¢rne zv¨¢rania a zv¨¢racie body sa m??u preru?i? a hlavn¨¦ zv¨¢rania a zv¨¢racie body by sa mali pripoji?.¡°

Sverovanie be?ne pou?¨ªvan¨¦ v listov?ch kovoch zah?¨¾a zv¨¢ranie uhlov, zv¨¢ranie odolnosti at?.

Medzi zv¨¢rac¨ªmi listami s uhlom by mal by? dostato?n? priestor na zv¨¢ranie a maxim¨¢lny zv¨¢rac¨ª priestor by mal by? medzi 0,5 a 0,8 mm. zv¨¢rac¨ª z¨¢vor by mal by? jednotn? a rovn?.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic30)

2. zv¨¢rac¨ª povrch zv¨¢rania odolnosti by mal by? rovn?, bez ?kriatkov, op?tovn¨¦ho zv¨¢rania at?.

Rozmery zv¨¢rania odolnosti s¨² uveden¨¦ v nasleduj¨²cej tabu?ke:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic31)

vzdialenos? medzi k?bami rezistentn¨¦ho roztoku

Pri praktick?ch aplik¨¢ci¨¢ch sa pri zv¨¢ran¨ª mal?ch ?ast¨ª m??u uv¨¢dza? ¨²daje uveden¨¦ v ni??ie uvedenej tabu?ke.

Pri zv¨¢ran¨ª ve?k?ch ?ast¨ª sa vzdialenos? medzi bodmi m??e primerane zv??i?, zvy?ajne nie ni??ia ako 40-50 mm. V pr¨ªpade neostresovan?ch ?ast¨ª sa vzdialenos? medzi zv¨¢rac¨ªmi bodmi m??e roz?¨ªri? na 70-80 mm.

Hr¨²bka dosky t, priemer k?bov rozp¨²??a ?a d, minim¨¢lny priemer k?bov rozp¨²??a?a dmin a minim¨¢lna vzdialenos? e medzi k?bami rozp¨²??a?a. Ak je doska kombinovan¨¢ r?znymi hr¨²bkami, vyberte pod?a najtenkej?ej dosky.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic32)

Po?et vrstiev a pomer hr¨²bky materi¨¢lu vo zv¨¢rac¨ªch listoch odolnosti

Pl¨¢?? kovov na zv¨¢ranie na mieste odolnosti je vo v?eobecnosti 2 vrstvy s maxim¨¢lne 3 vrstvami. Pomer hr¨²bky ka?dej vrstvy zv¨¢ran¨¦ho k?bu by mal by? medzi 1/3 a 3.

Ak je potrebn¨¦ zv¨¢ra? trojrozmern¨² tabu?ku, najsk?r by sa mal kontrolova? pomer hr¨²bky materi¨¢lu. Ak je to primeran¨¦, zv¨¢ranie sa m??e vykona?. Ak nie je to primeran¨¦, mali by sa zv¨¢?i? spracovate?sk¨¦ diery alebo spracovate?sk¨¦ ?kvrny. V pr¨ªpade dvojrozmern¨¦ho zv¨¢rania by sa mali zv¨¢racie body rozdeli?.

Technol¨®gia spracovania listov?ch kovov ¨C Met¨®dy spojenia: T?mto sa zav¨¢dzaj¨² najm? met¨®dy spojenia listov?ch kovov po?as spracovania vr¨¢tane riveting, zv¨¢rania (ako sa uv¨¢dza vy??ie), riveting vy?ahovania dier a TOX riveting.

Rivet riveting: Tento typ rivet sa zvy?ajne naz?va pull rivet, ktor? zah?¨¾a riveting dvoch kusov plechov¨¦ho kovu spolu cez pull rivet. Spolo?n¨¦ riveting tvary s¨² zobrazen¨¦ na obr¨¢zku:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic33)

2. zv¨¢ranie (ako u? bolo uveden¨¦) 3. v?kres a rie?enie: jedna ?as ? je prie?ahov¨¢ diera a druh¨¢ ?as? je prie?ahov¨¢ diera, ktor¨¢ sa vyr¨¢ba do neoddelite?n¨¦ho spojovacieho tela prostredn¨ªctvom rie?enia.

V??a?n¨¢ diera a jej zodpovedaj¨²ca topiaca diera maj¨² polohovaciu funkciu. Rie?n¨¢ sila je vysok¨¢ a ¨²?innos? rie?ania cez moldy je tie? relat¨ªvne vysok¨¢.

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic34)

4. TOX riveting: Tla?te spojen¨² ?as? do konk¨¢vneho tvaru jednoduch?m konk¨¢vnym tvarom. Pod ?al?¨ªm tlakom sa materi¨¢l vo vn¨²tri konk¨¢vneho tvaru vytek¨¢ vonku. V?sledkom je kruhov? spojovac¨ª bod bez ak?chko?vek okrajov alebo vl¨¢kien, ktor? neovplyv¨¾uje jeho odolnos? vo?i kor¨®zii. Aj v pr¨ªpade dosiek s vrstvou n¨¢terovej farby alebo rozpra?ovacej farby na povrchu sa m??u zachova? p?vodn¨¦ charakteristiky odolnosti vo?i kor¨®zii a hrudn¨ªku, preto?e vrstva n¨¢terovej farby a n¨¢terovej farby m??u zachova? aj p?vodn¨¦ charakteristiky odolnosti vo?i hrudn¨ªku a kor¨®zii, ke??e vrstva n¨¢terovej farby sa tie? deformuj¨² a pret Materi¨¢l sa stla?¨ª na obidve strany a do tabu?ky ved?a konk¨¢vneho tvaru a tvor¨ª TOX spojovacie bodky. Ako sa uv¨¢dza na nasleduj¨²com obr¨¢zku:

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic35)

Technol¨®gia spracovania listov?ch kovov ¨C Spracovanie povrchu m??e zabezpe?i? ochranu proti kor¨®zii a dekorat¨ªvne ¨²?inky na povrch listov?ch kovov. Spolo?n¨¦ povrchov¨¦ o?etrenia pre plechov¨¦ kovy zah?¨¾aj¨² spraying pr¨¢?ku, elektrogalvaniz¨¢ciu, galvaniz¨¢ciu tepla, oxid¨¢ciu povrchu, v?kres povrchu, tla? obrazovky at?.

Pred povrchovou ¨²pravou listov?ch kovov sa maj¨² z povrchu listov?ch kovov odstr¨¢ni? olejov¨¦ farby, hrudn¨ªk, zv¨¢racia ?pina at?.

Pr¨¢?kov¨¦ rozpra?ovanie: Existuj¨² dva typy povrchov¨¦ho rozpra?ovania pre plechov¨¦ kovy: tekut¨¦ a pr¨¢?kov¨¦ farby. Oby?ajne pou?¨ªvan¨¦ je pr¨¢?kov¨¦ farby. Spra?ovan¨ªm pr¨¢?ku, elektrostatickou adsorpciou, vysokoteplotn?m peken¨ªm a in?mi met¨®dami sa na povrchu plechov¨¦ho kovu rozpra?uje vrstva r?znych farbov, aby sa vylep?il vzh?ad a zv??ila protikor¨®zia materi¨¢lu. Je to be?ne pou?¨ªvan¨¢ met¨®da povrchovej ¨²pravy.

Pozn¨¢mka: M??e existova? ur?it? farebn? rozdiel v farb¨¢ch rozpra?ovan?ch r?znymi v?robcami, tak?e na tom istom zariaden¨ª by sa metaly z listov rovnakej farby mali rozpra?ova? od toho ist¨¦ho v?robcu ?o najviac.

(2) Povrchov¨¢ galvaniz¨¢cia galvanizovan¨¦ho a teplo-dip galvanizovan¨¦ho listov¨¦ho kovu je be?ne pou?¨ªvan¨¢ met¨®da antikor¨®znej ¨²pravy povrchu a m??e zohr¨¢va? ur?it¨² ¨²lohu pri n¨¢dhere vzh?adu. Galvaniz¨¢cia sa m??e rozdeli? na elektrogalvaniz¨¢ciu a galvaniz¨¢ciu tepla.

V?h?ad elektrogalvaniz¨¢cie je relat¨ªvne jasn? a rovn? s tenkou galvanizovanou vrstvou, ktor¨¢ sa be?ne pou?¨ªva.

Obal zinku s tepl?m podliat¨ªm je hr¨²b?¨ª a m??e vytv¨¢ra? vrstvu zliatin zinku so ?elezom, ktor¨¢ m¨¢ silnej?iu kor¨®znu odolnos? ako elektrogalvaniz¨¢cia.

3. Oxid¨¢cia povrchu: T?mto sa predov?etk?m zav¨¢dza povrchov¨¢ anodiz¨¢cia hlin¨ªkov?ch a hlin¨ªkov?ch zliatin.

Povrchov¨¦ anodizovanie hlin¨ªkov?ch a hlin¨ªkov?ch zliatin sa m??e oxidova? na r?zne farby, ?o poskytuje ochrann¨¦ aj dekorat¨ªvne ¨²?inky. Z¨¢rove¨¾ sa na povrchu materi¨¢lu, ktor? m¨¢ vysok¨² tvrdos? a odolnos? vo?i noseniu, ako aj dobr¨¦ vlastnosti elektrickej izol¨¢cie a tepelnej izol¨¢cie m??e formova? film s oxidom anod¨ªkom.

4. V?kres povrchov¨¦ho dr?tu: Umiestnite materi¨¢l medzi horn¨¦ a doln¨¦ valce dr?tov¨¦ho ?ahovacieho zariadenia s pieskov?m p¨¢som pripevnen?m k valcom. Veden? motorom, materi¨¢l prech¨¢dza cez horn¨¦ a doln¨¦ pieskov¨¦ p¨¢sy a ponech¨¢va zna?ky na povrchu materi¨¢lu. Hr¨²bka zna?iek sa l¨ª?i v z¨¢vislosti od typu pieskov¨¦ho p¨¢su a ich hlavnou funkciou je vylep?enie vzh?adu. Met¨®da povrchovej ¨²pravy dr?tov¨¦ho ?ahu sa zvy?ajne zv¨¢?i v pr¨ªpade hlin¨ªkov?ch materi¨¢lov.

5. Tla? obrazovky je proces tla?enia r?znych ozna?en¨ª na povrchu materi¨¢lov. Vo v?eobecnosti existuj¨² dve met¨®dy: tla? na ploch¨² obrazovku a prenos. Tla? na ploch¨² obrazovku sa pou?¨ªva hlavne na v?eobecn?ch ploch?ch povrchoch, ale ak existuj¨² hlb?ie diery, je potrebn¨¦ prenos tla?enia.

Tla? hodv¨¢bneho obrazu si vy?aduje hodv¨¢bne tvary.

Referen?n¨¦ pripojenie na presnos? spracovania kovov listov:

GBT13914-2002 Rozmern¨¦ tolerancie pre pe?iatkov¨¦ ?asti

GBT13915-2002-T Tolerancia uhlov?ch uhlov?ch ?ast¨ª

GB-T15005-2007 Tla?en¨¦ ?asti ¨C Obmedzuj¨²ce odch?lky bez ?pecifikovan?ch toleranci¨ª

GB-T 13916-2002 Tla?en¨¦ ?asti ¨C tvar a poloha bez ?pecifikovan?ch toleranci¨ª

schopnos? be?ne pou?¨ªvan?ch zariaden¨ª na spracovanie kovov?ch listov a rozsah spracovania be?n?ch kovov?ch listov

Ako spracova? tenk¨¦ farby z kovov?ch listov(pic36)