1. Defin¨ªcia
Kompozitn¨¦ materi¨¢ly s¨² nov¨¦ materi¨¢ly vytvoren¨¦ optimaliz¨¢ciou a kombin¨¢ciou r?znych vlastnost¨ª materi¨¢lnych komponentov s pou?it¨ªm pokro?il?ch techn¨ªk pr¨ªpravy materi¨¢lu. V?eobecn¨¢ defin¨ªcia zlo?en?ch materi¨¢lov si vy?aduje splnenie t?chto podmienok:
i) Kompozitn¨¦ materi¨¢ly musia by? umel¨¦ a navrhnut¨¦ a vyroben¨¦ pod?a potrieb ?ud¨ª;
ii) Kompozitn¨¦ materi¨¢ly musia by? zlo?en¨¦ z dvoch alebo viacer?ch materi¨¢lov?ch zlo?iek s r?znymi chemick?mi a fyzick?mi vlastnos?ami, kombinovan?ch v navrhnutej forme, pomere a distrib¨²cii s jasn?mi rozhraniami medzi ka?dou zlo?kou;
iii) m¨¢ ?truktur¨¢lnu dizajnovate?nos? a m??e sa pou?i? na dizajnovanie zlo?enej ?trukt¨²ry;
iv) Kompozitn¨¦ materi¨¢ly nielen zachov¨¢vaj¨² v?hody v?konnosti ka?d¨¦ho materi¨¢lu zlo?ky, ale aj dosiahnu komplexn¨² v?konnos?, ktor¨² nemo?no dosiahnu? jedin?m materi¨¢lom zlo?ky prostredn¨ªctvom komplement¨¢rnosti a korel¨¢cie v?konnosti ka?dej zlo?ky.
Materi¨¢ly matrice zo zlo?en?ch materi¨¢lov s¨² rozdelen¨¦ na dve kateg¨®rie: kovov¨¦ a nekovov¨¦. Oby?ajne pou?¨ªvan¨¦ kovov¨¦ substr¨¢ty zah?¨¾aj¨² hlin¨ªk, hor?¨ªk, medi, tit¨¢n a ich zliatiny. Nekovov¨¦ substr¨¢ty zah?¨¾aj¨² najm? syntetick¨¦ ?ivice, kau?uk, keramiku, grafit, uhl¨ªk at?. Hlavn¨¦ posil¨¾uj¨²ce materi¨¢ly zah?¨¾aj¨² sklen¨¦ vl¨¢kno, uhl¨ªkov¨¦ vl¨¢kno, b¨®rov¨¦ vl¨¢kno, aramidn¨¦ vl¨¢kno, kremi?it¨¦ karbidn¨¦ vl¨¢kno, azbestov¨¦ vl¨¢kno, whiskers a kovy.
2. Klasifik¨¢cia
Zlo?en¨¦ materi¨¢ly s¨² zmes. V mnoh?ch oblastiach zohr¨¢va v?znamn¨² ¨²lohu a nahr¨¢dza mnoho tradi?n?ch materi¨¢lov. Kompozitn¨¦ materi¨¢ly sa rozdelia na kovov¨¦ kompozitn¨¦ materi¨¢ly, nekovov¨¦ na kovov¨¦ kompozitn¨¦ materi¨¢ly a nekovov¨¦ na nekovov¨¦ kompozitn¨¦ materi¨¢ly pod?a ich zlo?enia. Pod?a jej ?truktur¨¢lnych vlastnost¨ª sa m??e ?alej rozdeli? na:
\9312; Kompozitn¨¦ materi¨¢ly posilnen¨¦ vl¨¢knami. Zlo?i? r?zne materi¨¢ly posilnen¨¦ vl¨¢knami v materi¨¢li matrice. Napr¨ªklad plasty posilnen¨¦ vl¨¢knami, vl¨¢knami posilnen¨¦ kovy at?.
\9313; Laminovan¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly. Pozost¨¢va z povrchov?ch materi¨¢lov a jadrov?ch materi¨¢lov s r?znymi vlastnos?ami. Oby?ajne m¨¢ povrchov? materi¨¢l vysok¨² silu a je tenk?; Hlavn? materi¨¢l je ?ahk? a m¨¢ n¨ªzku silu, ale m¨¢ ur?it ¨² tvrdos? a hr¨²bku. Je rozdelen? na dva typy: pevn? sendvi? a medov? sendvi?.
¢Û Pekn¨¦ zrnen¨¦ kompozitn¨¦ materi¨¢ly. Jednotne rozdeli? tvrd¨¦ jemn¨¦ ?astice v matrici, ako s¨² zliatiny posilnen¨¦ rozpt?len¨ªm, kovov¨¢ keramika at?.
Hybridn¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly. Pozost¨¢va z dvoch alebo viacer?ch posil¨¾uj¨²cich f¨¢zov?ch materi¨¢lov zmie?an?ch v jednom materi¨¢le f¨¢zy matrice. V porovnan¨ª s be?n?mi zlo?en?mi materi¨¢lmi jednotlivej posilnenej f¨¢zy sa v?razne zlep?uje jeho n¨¢razov¨¢ sila, ¨²nava a pevnos? zlomeniny a m¨¢ osobitn¨¦ vlastnosti tepelnej expanzie. Rozdelen¨¦ na hybridn¨¦, hybridn¨¦ v medzivrstv¨¢ch, hybridn¨¦ sendvi?e, hybridn¨¦ v r¨¢mci/medzi vrstvami a super hybridn¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly.
Kompozitn¨¦ materi¨¢ly sa m??u rozdeli? hlavne na dve kateg¨®rie: ?truktur¨¢lne kompozitn¨¦ materi¨¢ly a funk?n¨¦ kompozitn¨¦ materi¨¢ly.
?truktur¨¢lne zlo?en¨¦ materi¨¢ly s¨² materi¨¢ly pou?¨ªvan¨¦ ako nosn¨¦ kon?trukcie, ktor¨¦ s¨² v podstate zlo?en¨¦ z posil¨¾uj¨²cich prvkov, ktor¨¦ m??u odola? za?a ?eniu a matricov?m prvkom, ktor¨¦ m??u sp¨¢ja? posil¨¾uj¨²ce prvky do cel¨¦ho materi¨¢lu a z¨¢rove¨¾ pren¨¢?a? sily. Posilnenia zah?¨¾aj¨² r?zne typy skla, keramiky, uhl¨ªka, polym¨¦rov, kovov, ako aj pr¨ªrodn¨¦ vl¨¢kna, tkaniny, whiskers, listy a ?ast¨ªc, zatia? ?o matrice zah?¨¾aj¨² polym¨¦ry (?ivice), kovy, keramiku, sklo, uhl¨ªk a cement. R?zne ?truktur¨¢lne zlo?en¨¦ materi¨¢ly sa m??u sklada? z r?znych posil¨¾uj¨²cich l¨¢tok a matric¨ª a m??u sa ozna?ova? pod?a pou?itej matrice, ako s¨² zlo?en¨¦ materi¨¢ly na b¨¢ze polym¨¦rov (?ivice). Charakteristikou ?truktur¨¢lnych zlo?en?ch materi¨¢lov je, ?e m??u by? navrhnut¨¦ na v?ber komponentov v s ¨²lade s po?iadavkami stresu materi¨¢lu po?as pou?¨ªvania, a ?o je d?le?itej?ie, mo?no navrhn¨²? aj kon?trukciu zlo?enej ?trukt¨²ry, t. j. navrhn¨²? posilnenie zariadenia, ktor¨¦ m??e primerane sp?¨¾a? potreby a zachr¨¢ni? materi¨¢ly.
Funk?n¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly s¨² vo v?eobecnosti zlo?en¨¦ z funk?n?ch zlo?iek tela a komponentov matrice. Matrixa zohr¨¢va nielen ¨²lohu pri tvorbe cel¨¦ho, ale m??e tie? vytv¨¢ra? synergick¨¦ alebo posil¨¾uj¨²ce funkcie. Funk?n¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly sa vz?ahuj¨² na zlo?en¨¦ materi¨¢ly, ktor¨¦ poskytuj¨² in¨¦ fyzick¨¦ vlastnosti ako mechanick¨¦ vlastnosti. Napr¨ªklad vodi?nos?, nadvodi?nos?, polovodi?, magnetizmus, piezoelektrick¨¢ energia, vlhkos?, absorpcia, prenos, trinutie, ?t¨ªt, zadr?iavanie plame¨¾a, tepeln¨¢ rezistencia, absorpcia zvuku, izol¨¢cia at?. zd?raz¨¾uj¨² ur?it¨² funkciu. Kolekt¨ªvne ozna?en¨¦ ako funk?n¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly. Funk?n¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly pozost¨¢vaj¨² najm? z funk?n?ch org¨¢nov, posil¨¾uj¨²cich org¨¢nov a matric¨ª. Funk?n¨¦ tel¨¢ m??u by? zlo?en¨¦ z jedn¨¦ho alebo viacer?ch funk?n?ch materi¨¢lov. Viacn¨¢sobn¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly m??u ma? viacer¨¦ funkcie. Medzit?m je tie? mo?n¨¦ vytvori? nov¨¦ funkcie v d?sledku zlo?en?ch ¨²?inkov. Viacn¨¢sobn¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly s¨² smerom v?voja funk?n?ch zlo?en?ch materi¨¢lov.
Zlo?en¨¦ materi¨¢ly sa m??u rozdeli? aj na dve kateg¨®rie: be ?ne pou?¨ªvan¨¦ a pokro?il¨¦.
?ast¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly, ako je vl¨¢knov¨¦ sklo, pozost¨¢vaj¨² z n¨ªzkov?konn?ch posilnen¨ª, ako s¨² sklen¨¦ vl¨¢kna a be?n¨¦ vysok¨¦ polym¨¦ry (?ivice). Vzh?adom na n¨ªzku cenu sa pou?¨ªval vo ve?kej miere v r?znych oblastiach, ako s¨² lode, vozidl¨¢, chemick¨¦ potrubie a skladovacie n¨¢dr?e, stavebn¨¦ ?trukt¨²ry a ?portov¨¦ zariadenia.
Pokra?ovan¨¦ zlo?en¨¦ materi¨¢ly sa vz?ahuj¨² na zlo?en¨¦ materi¨¢ly zlo?en¨¦ z polym¨¦rov vysoko¨²?inne tepelne rezistentn?ch, ako s¨² uhl¨ªkov¨¦ vl¨¢kna a aramid. ?alej boli zahrnut¨¦ aj zlo?en¨¦ materi¨¢ly na b¨¢ze kovov, keramick?ch, uhl¨ªkov?ch (grafitov?ch) a funk?n?ch. Hoci maj¨² vynikaj¨²cu v?konnos?, ceny s¨² relat¨ªvne vysok¨¦, najm? pou?¨ªvan¨¦ v obrannom priemysle, v leteckom priestore, presn?ch strojoch, hlbokomorsk?ch ponork¨¢ch, robotov?ch ?truktur¨¢lnych komponentoch a vysoko?kolsk?ch ?portov?ch zariadeniach.
3. Uplat¨¾ovanie
Hlavn?mi oblas?ami pou?itia zlo?en?ch materi¨¢lov s¨²:
Leteck¨¦ pole. Vzh?adom na ich dobr¨² tepeln¨² stabilitu, vysok¨² ?pecifick¨² silu a pevnos? sa m??u na v?robu lietadiel kr¨ªdel a predn?ch tiel, satelitn?ch ant¨¦ny a ich podporn?ch kon?trukci¨ª, sol¨¢rnych buniek kr¨ªdel a obl¨²k, ve?k?ch obl¨²k spusten?ch vozidiel, obl¨²k motora, ?truktur¨¢lnych komponentov vesm¨ªrneho shuttle at?. pou?¨ªva? zlo?en¨¦ materi¨¢ly.
Automobiln? priemysel. Vzh?adom na osobitn¨¦ vibra?n¨¦ vlhk¨¦ vlastnosti zlo?en?ch materi¨¢lov m??u zni?ova? vibr¨¢ciu a hluk, maj¨² dobr¨² ¨²navu, s¨² ?ahk¨¦ opravi? po po?koden¨ª a s¨² ?ahk¨¦ tvori? ako celok. Preto sa m??u pou?¨ªva? na v?robu automobilov?ch telov, n¨¢kladn?ch komponentov, prenosov?ch ?achtov, mont¨¢?nych motorov a ich vn¨²torn?ch komponentov.
v oblastiach chemickej, textilnej a strojovej v?roby. Materi¨¢l pozost¨¢vaj¨²ci z uhl¨ªkov?ch vl¨¢kien a ?ivice s dobrou odolnos?ou proti kor¨®zii, ktor? sa m??e pou?¨ªva? na v?robu chemick?ch zariaden¨ª, textiln?ch strojov, papierov?ch strojov, kop¨ªrovac¨ªch zariaden¨ª, vysokor?chlostn?ch strojov?ch n¨¢strojov, presn?ch n¨¢strojov at?.
Medzin¨¢rodn¨¦ pole. Kompozitn¨¦ materi¨¢ly uhl¨ªkov?ch vl¨¢kien maj¨² vynikaj¨²ce mechanick¨¦ vlastnosti a neebsorpciu r?ntgenov?ch ?iarov a m??u sa pou?¨ªva? na v?robu lek¨¢rskych r?ntgenov?ch strojov a ortopedn?ch stentov. Zlo?en¨¦ materi¨¢ly uhl¨ªkov?ch vl¨¢kien maj¨² tie? biokompatibilitu a kompatibilitu krvi, dobr¨² stabilitu v biologick?ch prostrediach a pou?¨ªvaj¨² sa aj ako biomedic¨ªnske materi¨¢ly. Okrem toho sa zlo?en¨¦ materi¨¢ly pou?¨ªvaj¨² aj na v?robu ?portov?ch zariaden¨ª a ako stavebn¨¦ materi¨¢ly.
4. modifikovan? zlo?en? materi¨¢l fosfore?nanu cirk¨®nov¨¦ho
V posledn?ch rokoch sa z d?vodu ich vynikaj¨²cich vlastnost¨ª v r?znych aspektoch venovala ?irok¨¢ pozornos? polym¨¦rov?m/anorganick?m vrstvov?m nanokompozitom. V s¨²?asnosti sa vykonali mnoh¨¦ ?t¨²die nanokompozitov neorganick?ch vrstvov?ch materi¨¢lov, ako je montmorillonit a attapulgit s polym¨¦rmi, ale v?skum nanokompozitov polym¨¦ru/cirk¨®niumfosf¨¢tu je relat¨ªvne m¨¢lo.
Lamin¨¢t ¦Á ¨C ZrP m¨¢ stabiln¨² ?trukt¨²ru a m??e udr?iava? relat¨ªvne stabiln? lamin¨¢t aj po zaveden¨ª hos?a do medzivrstvy. M¨¢ tie? ve?k¨² v?menn¨² kapacitu i¨®nov a m¨¢ kontrolovate?n? pomer aspektov a ¨²zku distribuciu ve?kosti ?ast¨ªc, ?o ju umo?¨¾uje vhodn¨² na pr¨ªpravu polym¨¦rov?ch/vrstvov?ch anorganick?ch nanokompozitov. Na zv??enie medzivrstvov¨¦ho priestoru cirk¨®niumfosf¨¢tu je potrebn¨¢ organick¨¢ ¨²prava a-ZrP, podpori? jeho delamin¨¢ciu v polym¨¦rovej matrici a zv??i? kompatibilitu medzi vrstvami cirk¨®niumfosf¨¢tu a polym¨¦rovej matrice. ¦Á - ZrP sa vo v?eobecnosti modifikuje s mal?mi molekuln?mi am¨ªnmi alebo alkoholmi prostredn¨ªctvom proton¨¢ci¨ª OH alebo v?zby vod¨ªka vo vn¨²tri a mimo ich vrstvy a m??e sa tie? sp¨¢ja? s ve?k?mi molekulami. Av?ak vzh?adom na mal? prierez medzi vrstvami je ?a?k¨¦ priamo prep¨¢ja? ve?k¨¦ molekuly a zvy?ajne si vy?aduje mal¨² molekuln¨² predpodporu pred v?menou s ve?k?mi molekulami.
Dlh? re?azec kvatern¨¢rnych am¨®nnych soli (DMA- CMS) sa syntetizovali pomocou oktadecyldimetylam¨ªnu (DMA) a p- chl¨®rmetylstyr¨¦nu (CMS). ¦Á - ZrP sa predt?m podporoval metylam¨ªnom a potom sa vymenil s DMA- CMS na z¨ªskanie organicky modifikovan¨¦ho zirk¨®nov¨¦ho fosf¨¢tu (ZrP. DMA. CMS). Ekologicky lie?en? cirk¨®niumfosf¨¢t sa potom roztopil s PS na pr¨ªpravu nanokompozitov PS/organicky modifikovan¨¦ho cirk¨®niumfosf¨¢tu a sk¨²mali sa ich ?trukt¨²ra a vlastnosti.
Anal?za XRD ukazuje, ?e DMA-CMS kvatern¨¢rnej am¨®nnej soli dlh¨¦ho re?azca je pomerne ?ahk¨¦ vlo?i? medzi vrstvy ¦Á - ZrP po predpodpore metylam¨ªnu. Po interkali¨¢cii sa medzivrstvov¨¢ vzdialenos? cirk¨®niumfosf¨¢tu zvy?uje z 0,8 nm na 4,0 nm a interkalia?n? ¨²?inok je v?znamn?. Nanokompozitn? materi¨¢l pripraven? dvojstrannou extrusiou ZrP DMA-CMS modifikovan¨¦ho cirk¨®niumfosf¨¢tu (ZrP DMA-CMS) a PS ?alej roz?iruje medzivrstvov? priestor z 4,0 nm na 4,3 nm v porovnan¨ª s ZrP DMA-CMS, pri?om niektor? polystyr¨¦n vstupuje do medzivrstvy cirk¨®niumfosf¨¢tu.
Mechanick¨¢ anal?za ukazuje, ?e ke? obsah fosfore?nanu cirk¨®nia je 1 %, ?ahov¨¢ sila, elastick? modul, pred??enie pri preru?en¨ª a n¨¢razov¨¢ sila nanokompozitov PS/organick¨¦ho modifikovan¨¦ho fosfore?nanu cirk¨®nia sa zv??ia o 4 %, 21 %, 8 % a 43 %. Av?ak s zv??en¨ªm obsahu fosfore?nanu cirk¨®nov¨¦ho, ?ahovou silou, elastick?m modulom, pred??en¨ªm pri rozbit¨ª a n¨¢razovou silou nanokompozitov sa ukazuje klesaj¨²ci trend a sila, pevnos? a tvrdos? materi¨¢lu za?¨ªnaj¨² klesa?. Pridanie vhodn¨¦ho mno?stva organicky modifikovan¨¦ho cirk¨®niumov¨¦ho fosf¨¢tu ZrP DMA-CMS m¨¢ ur?it? posil¨¾uj¨²ci a tvrd?¨ª ¨²?inok na PS.