Fal?ovanie je objekt, ktor? stla?¨ª kovy do po?adovan¨¦ho tvaru alebo vhodnej tlakovej sily prostredn¨ªctvom deform¨¢cie plastu. T¨¢to sila sa zvy?ajne dosiahne pou?it¨ªm kladiva alebo tlaku. Proces fal?ovania tvor¨ª ?trukt¨²ru ?ast¨ªc, ktor¨¢ zlep?uje fyzick¨¦ vlastnosti kovov. V praktick?ch komponentoch m??u ?astice s riadnym navrhnut¨ªm tokova? pozd?? hlavn¨¦ho tlaku.
(1) Pri zv¨¢?en¨ª teploty fal?ovan¨ª by sa mala zoh?adni? pokles teploty, ke? sa bankovka dotkne s molom, a mol by sa mal predohrieva?;
(2) V pr¨ªpade zliatin s vysokou deform¨¢ciou je potrebn¨¦ ?o najviac pou?i? pomal¨² deform¨¢ciu a deform¨¢ciu mozgu kladivov alebo tlakov sa m¨¢ kontrolova? pribli?ne v r¨¢mci. Pri materi¨¢loch citliv?ch na r?chlos? by sa pri v?bere deform¨¢cie mali zv¨¢?i? ¨²?inky teploty;
(3) Plastika fal?ovania uzavret?ch umriek je lep?ia ako plast fal?ovania otvoren?ch umriek a plast fal?ovania otvoren?ch umriek je lep?ia ako plast fal?ovania vo?n?ch umriek. In the process of free forging, the elongation of the anvil and the embossing roughness of the ring can better exert the plasticity of the metal than the flat anvil and ring free embossing roughness.
(4) Ak sa vyskytne n¨ªzke roz?¨ªrenie plastu, venujte pozornos? v?beru vhodn¨¦ho pomeru krm¨ªv. If the feed ratio is too small, deformation will be concentrated in the upper and lower parts, and cannot be fully forged. Tensile stress will be generated in the axial direction, leading to transverse cracks. V procese hrubosti cirk¨®nia sa zvy?ajne pou?¨ªva hrubos? cirk¨®nia na zlep?enie nerovnov¨¢hy deform¨¢cie a na vytvorenie povrchov?ch trhl¨ªn, m?kk? pl¨¢?? cirk¨®nia alebo prekr?vaj¨²ce hrubosti cirk¨®nia (pou?¨ªvan¨¦ na fal?ovanie zlo?iek kol¨¢?ik).
(5) Ak sa proces fal?ovania pova?uje za postup po spracovan¨ª, malo by sa ?o najviac vyhn¨²? formovaniu na ¨²rovni kritickej deform¨¢cie s cie?om z¨ªska? hrub¨² kry?t¨¢lov¨² ?trukt¨²ru. Konkr¨¦tne, kovy maj¨² dobr¨² plastov¨² silu a n¨ªzku deform¨¢ciu teploty, tak?e by sa mali vytvori? pre deform¨¢cie ove?a v???ie ako stupe¨¾ kritickej deform¨¢cie. Pri kalibr¨¢cii n¨ªzkej teploty sa pri miestnych ¨²prav¨¢ch pou?¨ªvaj¨² mal¨¦ deform¨¢cie ni??ie ako stupe¨¾ kritickej deform¨¢cie.
(6) Vzh?adom na nevhodn? v?ber stup¨¾a teploty a deform¨¢cie, ke? sa ?astice stan¨² hrub?mi, sa kon?trukcia ?ast¨ªc m??e rafinova? prechodom na f¨¢zu tepelnej ¨²pravy. V pr¨ªpade ocele, ktor¨¦ po?as tepelnej ¨²pravy, ako je oce?, neuskuto?nia prevod f¨¢zy, sa v?ak po?as fal?ovania m??e z¨ªska? jemn¨¢ a jednotn¨¢ mikro?trukt¨²ra. Preto sa mus¨ª pri fal?ovan¨ª venova? pozornos? t?mto materi¨¢lom.
(7) Vzh?adom na vl¨¢knov¨² kon?trukciu tvoren¨² tepelnou deform¨¢ciou bud¨² mechanick¨¦ vlastnosti kovov anizotropick¨¦ s a, Z a AK v pozd??nych mechanick?ch vlastnostiach ove?a v???¨ªmi ako zodpovedaj¨²ce ukazovatele v prie?nej smere a silou RM v oboch smeroch. Rozdiel v re je ve?mi mal?;
(8) Vplyv deform¨¢cie tepla na mechanick¨¦ vlastnosti je obmedzen?: ak pomer fal?ovania nie je v???¨ª ako 5, mechanick¨¦ vlastnosti kovu s ¨² r?chlej?ie a anizotropia mechanick?ch vlastnost¨ª kovu nie je zjavn¨¢. Ke? je pomer fal?ovania vy??¨ª ako 5, anisotropia mechanick?ch vlastnost¨ª sp?soben¨¢ vl¨¢knovou kon?trukciou sa zvy?uje s zv??en¨ªm pomeru fal?ovania s takmer ?iadnymi pozd??nymi mechanick?mi vlastnos?ami a prudk?m poklesom prierezov?ch mechanick?ch vlastnost¨ª. Preto je nadmern¨¢ deform¨¢cia ?kodliv¨¢ kvalite fal?ovan¨ª.