51吃瓜

?truktúra tenk?ch dosiek hliníkov?ch ?astí je jednoduchá, ale preto?e materiál ?astí je hliníková zliatina a dutinové dno a dutinová stena sú relatívne tenké, najv???ím problémom pri spracovaní je, ako zabráni? deformácii základovej dosky obrobku a dutinovej steny. Najm? deformácia základovej dosky dutiny je najv???ia, stredn? oblúk je nerovnomern? a hrúbka základovej dosky je nerovnomerná. Stred základnej dosky je príli? frézovan? kv?li klenutiu a stredná hrúbka v?sledku spracovania základnej dosky je najten?ia, ?o je ve?mi odli?né od periférie. Na základe toho je v spracovate?skej praxi potrebné kombinova? vlastnosti tenk?ch dosiek hliníkov?ch ?astí a vedecky formulova? technológiu spracovania, aby sa zabezpe?ilo, ?e kvalita spracovania hliníka sp?ňa ?tandardné po?iadavky.

Technologická anal?za obrában?ch dielov s numerick?m riadením

Metóda dimenzovania na v?krese sú?iastky by sa mala prisp?sobi? charakteristikám numerického riadiaceho obrábania. Na v?krese sú?iastky s numerick?m riadením by mala by? ve?kos? uvedená s rovnakou referenciou alebo by mala by? uvedená ve?kos? súradnice priamo. Táto metóda ozna?ovania je vhodná na programovanie a koordináciu medzi dimenziami. Preto?e presnos? obrábania numerick?m riadením a presnos? opakovaného ur?ovania polohy sú ve?mi vysoké, nezni?í charakteristiky pou?itia kv?li ve?k?m akumula?n?m chybám. Preto je mo?né metódu miestneho rozpt?leného ozna?ovania zmeni? na rovnakú referen?nú ve?kos? anotácie alebo priamo uvies? ve?kos? súradnice. Okrem toho by podmienky geometrick?ch prvkov, ktoré tvoria obrys sú?asti, mali by? dostato?né na to, aby sa zabránilo neschopnosti spusti? po?as programovania.

Najlep?ie je pou?i? jednotn? geometrick? typ a ve?kos? pre vnútornú dutinu a tvar sú?asti, ?o m??e zní?i? ve?kos? nástroja a po?et zmien nástroja, aby bolo programovanie pohodlné a zlep?ilo efektívnos? v?roby. Ve?kos? filé vnútornej drá?ky ur?uje ve?kos? priemeru nástroja, tak?e polomer filé vnútornej drá?ky by nemal by? príli? mal?. Kvalita spracovania sú?asti súvisí s v??kou obrysu, ktor? sa má obrába?, ve?kos?ou oblúkového polomeru prenosu at?. Pri frézovaní spodnej roviny sú?asti by polomer filé r spodnej ?asti drá?ky nemal by? príli? ve?k? a malo by sa prija? jednotné referen?né umiestnenie. Pri numerickom riadení obrábania, aby sa zabezpe?ila presnos? jeho relatívnej polohy po dvoch upínacích obrábaniach, by malo by? zjednotené referen?né umiestnenie. Okrem toho je tie? potrebné analyzova?, ?i je mo?né zaru?i? po?adovanú presnos? obrábania, rozmerové tolerancie at?. Sú?iastok, ?i existujú nejaké ?al?ie rozmery, ktoré sp?sobujú rozpory, alebo uzavreté rozmery, ktoré ovplyvňujú usporiadanie procesu.

Po druhé, ur?te sp?sob spracovania a plán spracovania

Princípom v?beru metódy spracovania je zabezpe?i? presnos? spracovania a po?iadavky na drsnos? povrchu obrábaného povrchu. Preto?e existuje v?eobecne ve?a metód spracovania na získanie rovnakej úrovne presnosti a drsnosti povrchu, skuto?n? v?ber by mal by? zalo?en? na po?iadavkách na tvar, ve?kos? a tepelné spracovanie dielov. Napríklad tenkostenné hliníkové diely sa ?ahko deformujú, tak?e be?né spracovanie a

Metóda kombinácie numerického riadiaceho obrábania sa pou?íva na optimalizáciu kombinovaného procesu obrábania, zní?enie v?robného cyklu dielov a zlep?enie efektívnosti obrábania dielov. Diely sa v zásade spracúvajú metódou spracovania hrub?ch a dokon?ovacích drá?ok dierovaním otvorov a poklepaním (vrátane vytvorenia dvoch otvorov pre kolíky procesu) v tvare hrubého a dokon?ovacieho vozidla. Spracovanie relatívne presn?ch povrchov na dieloch sa ?asto dosahuje postupne hrubovaním, polodokon?ovaním a dokon?ovaním. Nesta?í zvoli? zodpovedajúcu metódu kone?ného spracovania pre tieto povrchy iba pod?a kvalitatívnych po?iadaviek. Je tie? potrebné správne ur?i? plán spracovania od polotovaru po kone?n? tvar. Pri ur?ovaní plánu spracovania by sa mala spo?iatku ur?i? metóda spracovania po?adovaná na splnenie t?chto po?iadaviek pod?a po?iadaviek na presnos? a drsnos? povrchu pevnosti povrchu. Napríklad po hrubovaní alebo polodokon?ení povrchu vesmírneho oblúka s vysok?mi po?iadavkami na presnos? sa musí pou?i? aj fréza s gu?ov?m koncom pre malé rozstupy 45 alebo 135 (zvy?ajne medzi 0,1 a 0,2 metra s vysok?mi po?iadavkami na presnos?).

Anal?za procesu numerického riadenia frézovania tenk?ch hliníkov?ch ?astí

(I) Tepelné spracovanie

Slep? materiál ?astí na obrázku 1 je LY12, ?o je typická tvrdá hliníková zliatina v sériialuminum-copper-magnesium. Jeho zlo?enie je rozumnej?ie a komplexné vlastnosti sú lep?ie. Zliatina sa vyzna?uje: vysokou pevnos?ou, ur?itou tepelnou odolnos?ou a m??e by? pou?itá ako pracovné ?asti pod 150 C. Tvarovací v?kon je lep?í v horúcom stave, ?íhaní a novom kaliacom stave. ??inok posilnenia tepelného spracovania je pozoruhodn?, ale proces tepelného spracovania vy?aduje prísne. Ak sú najlep?ie podmienky, tepelné o?etrenie sa vykonáva na zlep?enie tvrdosti po starnutí.

(2) Vyprázdnenie

Hrub?m materiálom je ve?ká hliníková doska valcovaná, ktorú je potrebné rozreza? na malú dosku 144 mm 114 mm 12 mm. Preto?e valcovaná hliníková doska má smer zrna (dvojbodková ?iara na obrázku 2 ozna?uje smer valcovania zrna), venujte pozornos? rezaniu, ako je znázornené na obrázku 2, aby smer d??ky malej dosky bol kolm? na smer zrna ve?kej dosky.

(3) numerické riadenie frézovanie

Po?as procesu obrábania sa softvér UG6.0 pou?íva na modelovanie a programovanie.

Najsk?r sa upne spodn? povrch a proces hrubovania prednej strany je uveden? v tabu?ke 1, ktorá je súhrnom procesu hrubovania prednej ?asti.

Po druhé, preklápacie, hrubé frézovacie sk?u?ovadlo Táto tenkostenná ?as? je spracovaná, najv???ím problémom je, ?e je náchylná na deformáciu po?as spracovania. Aby sa zabránilo deformácii, spodné sk?u?ovadlo nem??e by? frézované na jednom mieste naraz a problém s upínaním po?as dokon?ovania spredu sa berie do úvahy, preto?e hrúbka spodnej príruby je len 2 mm. Ak je frézovaná na mieste, je ?a?ké upnú? ploch?mi klie??ami. Preto, aby sa u?ah?ilo upínanie po?as dokon?ovania spredu a nesp?sobila ve?ká deformácia pri prechode na spodné sk?u?ovadlo po dokon?ení spredu, pri modelovaní tejto ?asti v UG sú na spodn? povrch ?peciálne pridané 4 bossy. Ve?kos? bossa je 15 mm 10 mm 3 mm a spodná povrchová hranica 0,3 mm je ?peciálne odlo?ená po?as modelovania. T?mto sp?sobom existencia ?tyroch ?éfov na jednej strane u?ah?uje upínanie po?as ?elného dokon?ovania a na druhej strane m??e zabezpe?i?, ?e po odstránení ve?kého okraja spodného povrchu nebude mal? okraj (?elné sk?u?ovadlo a 0,3 mm hrub? okraj) odstránen? po?as ?al?ej dokon?ovacej úpravy spodného povrchu, aby nedo?lo k ve?kej deformácii obrobku v d?sledku ve?kej reznej sily.

Po tretie, jemné frézovanie. Pri dokon?ovaní frézovania prednej ?asti venujte osobitnú pozornos? vhodnej upínacej sile po?as upínania. Ak je príli? ve?ká, vyklenie strednú ?as? ?asti a urobí strednú ?as? spodného povrchu vnútornej dutiny tenkou. Aby sa zabránilo deformácii rezu, pou?ije sa metóda prvého semi-jemného frézovania a potom jemného frézovania. Potom hrubé a jemné frézovanie má 2 zárezy. Ke? je zárez hrubé frézovanie, mno?stvo fréz by malo by? malé a vrstva je uprednostnená; a pri dokon?ovaní frézovania sa uprednostňuje h?bka. Hrubé frézovanie a jemné frézovanie pou?ívajú up-frézovanie, ktoré m??e ú?inne zabráni? deformácii zárezu.

Po ?tvrté, úplne odstráňte spodn? povrch. Sk?u?ovadlo je najsk?r hrubo frézované s kvázi 16 mm koncov?m mlynom pre 4 bossov. Preto?e spodn? povrch je ve?ká rovina, na frézovanie sa v?eobecne pou?íva fréza na tvár, ale po experimentoch sa zistilo, ?e pou?itie frézy na tvár sp?sobí ve?kú deformáciu spodného povrchu dielu. Preto pou?itie frézy s mal?m priemerom, aj ke? je ú?innos? zní?ená, m??e zabezpe?i?, ?e obrobok nie je ?ahko deformovan?. Vreteno sa otá?a dopredu, triesky lietajú mimo ?as? a rezná sila stlá?a obrobok nadol, ?ím sa obrobok priblí?i k ?elezu a nie je ?ahké ho deformova?. V?imnite si, ?e trasa nástroja nem??e ís? v opa?nom smere oproti obrázku 4, preto?e rezná sila vyberá obrobok hore a tenk? plechov? obrobok sa ?ahko deformuje, ke? opustí podlo?ku Po hrubom frézovaní ?éfa je spodn? povrch stále ponechan? s okrajom 0,3 mm hrub?m a 144 mm dlh?m a 114 mm ?irok?m, ale táto ?as? materiálu sa nedá odstráni? pomocou frézy na tvár, inak bude deformácia ve?ká. Po testovaní bol na jemné frézovanie spodného povrchu pou?it? kvázi 16 mm koncov? mlyn a spodn? povrch bol zna?ne deformovan? a ?asti boli nekvalifikované. Nakoniec bol pou?it? lietajúci n??, boli pou?ité 2 samoobslu?né no?e a no?e boli ako vonkaj?ie sústru?nícke nástroje pou?ívané na lietanie ve?kej roviny spodného povrchu. Preto?e d??ka, ?írka a ve?kos? tejto ?asti sa ve?mi nelí?ia, m??ete najprv nain?talova? ?írku upínania 106 mm a lieta? na oboch stranách, a potom ju nahradi? 136 mm dlhou stranou a znovu lieta?. T?mto sp?sobom je deformácia spodného povrchu minimálna a kvalifikované ?asti m??u by?

IV. Záver

Stru?ne povedané, technológia spracovania popísaná v tomto ?lánku m??e ú?inne zabezpe?i? kvalitu spracovania tak?chto tenkostenn?ch a tenkovrstvov?ch hliníkov?ch dielov, ú?inne zní?i? r?chlos? deformácie, skráti? v?robn? cyklus produktu a zlep?i? kvalitu, presnos? a efektívnos? v?roby v?robok.